Hariér
| Základné údaje | |
| Pôvod plemena: | Veľká Británia |
| Vznik plemena: | stredovek |
| Pôvodné určenie: | lov zajacov |
| Terajšie určenie: | lov zajacov a líšok, spoločník |
| Priemerný vek: | 11-12 rokov |
| Iné názvy: | Harrier, zajačí pes |
| Hmotnoť: | 22-27 kg |
| Výška: | 46-56 cm |
| Iné názvy: | č.295,zariadenie 6.1.1.2 |
V historických záznamoch sú zmienky o svorkách britských hariérov, najmä o penintonskej svorke, ktorá existovala už v roku 1260 v juhozápadnom Anglicku. Iné svorky hariérov boli obľúbené napríklad vo Walese. No v 20.storočí bolo už plemeno na pokraji vyhynutia aj v krajine pôvodu. Bolo obnovené s použitím krvi foxhoundov, takže dnešný hariér je úspešnou zmesou povahou foxhoundov a bíglov. Dobre sa znáša so psami iných plemien. Je aj výborný spoločník. Budúcnosť tohto o málo menšieho psa v porovnaní s foxhoundom je v Európe a Amerike skôr doma ako vo svorke.
História plemena
Hariér vznikol na juhozápade Anglicka asi pred 800 rokmi a pravdepodobne pochádza z krížencov medzi farbiarom a predkami dnešného bígla. Jeho meno je odvodené od normansko-francúzskeho slova harrier, čo znamená poľovný pes. Dnes sa toto plemeno s úspechom chová vo Veľkej Británií i v USA.
