Anglický farbiar
| Základné | údaje |
| Pôvod plemena | Belgicko |
| Vznik plemena | stredovek |
| Pôvodné určenie | stopovanie |
| Terajšie určenie | stopár, spločník |
| Priemerný vek | 10-12 rokov |
| Iné názvy | svätohubertský pes |
| Hmotnosť | 40-48 kg |
| Výška | 60-67 kg |
| Štandard FCI | č.84, zariadenie 6.1.1 |
Väčšina svetových chovateľov psov, napr. amerických medvedíkovitých psov, švajčiarskych duričov, brazílskych mastihov, bavorských farbiarov a ďalších, odvodzuje línie svojich psov od tohto starobylého stopára. Dnes sú všetky anglické farbiare čierne s pálením, pečeňové s pálením, alebo červené, no v stredoveku boli rôzne jednotné farby. Biely variant zo stredovej Európy sa nazýva talbot. V 17.stroročí toto plemeno vyhynulo, ale jeho gény sa odovzdávajú ďalej v krvi rôznych boxerov alebo trojfarebných basetov. Tento farbiar slúžil skôr na sledovanie zveri, zločincov,zbehnutých otrokov a strateních detí. Aj dnes pracovité, zvučným hlasom vybavené plemeno slúži ako stopár a spoločník. Napriek jeho výbornej povahe nie je ľahké naučiť ho poslušnosti.
História plemena
Po stáročia chovali mnísi v kláštore sv.Huberta v Belgicku plemeno skvelých, neobyčajne výkonných duričov. Takmer súčasne sa na pohľad rovnaké psy chovali vo Veľkej Británií. Obe tieto plemená mali spoločný pôvod. Kedysi sprevádzali križiakov pri ich návrate zo Stredného východu do Európy.
