Duriče
Zatiaĺ čo chrty vyhľadávaú korisť zrakom,dostihnú ju veľkou rýchlosťou, zadržia ju a zaženú do kúta, duriče používaju pre prenasledovaní zveri čuch a mimoriadnu vytrvalosť a prinášaju ju pánovi. Anglický farbiar, ktorého nosové membrány majú povrch väčší než celé jeho telo, je vynikajúcim stopárom. Kým chrty lovia mlčky, duriče pri sledovaní stopy svojej koristi štekajú alebo zavýjajú.
Spoločníci pri love
Žiadna krajina nemala toľko rôznych variantov duričov ako stredoveké Francúzsko. Stovky svoriek duričov, z ktorých niektoré pozostávali aj z tisícky psov, pracovali v parkoch a lesoch Francúzska pre potešenie kráľov a šlachty. Niektoré duriče boli hladkosrsté, iné, tzv.grifony, mali srsť hrubú. Basety mali veľmi krátke nohy, takže ich poĺovníci mohli nasledovať peši. Vo Francúzsku sa však chovali aj vysoké duriče, napr. veľký modrý gaskónsky durič, ktorý je dnes veľmi vzácny a už takmer vyhynul.Menšie duriče tzv. hariére (odvodené od normanského slova harrier, lov), sa vyvinuli súčasne s basetmi ako silné grifony. Britskí aristokrati si francúzske duriče zvyčajne privážali, takže podobne ako francúzsky chovatelia vytvorili pestrú paletu anglo-francúzskych duričov, ktoré existujú dodnes. Všetky duriče boli šľachtené s ohľadom na lovecké schopnosti, nie pe vzhľad alebo postavu. Chovatelia vo Veľkej Británií dovŕšili prácu začatá vo Francúzsku dokonalejším prešlachtením plemien anglického baseta, líščieho psa (foxhounda), bígla, vydrára a hariéra. Potomkovia týchto psov boli dovezení do USA a vytvorili genetický základ amerického foxhounda a všetkých amerických medvedíkovitých psov.
Špecializované typy
Stredná a východná Európa s nepreniknutelnými lesmi a horskými terénmi potrebovala psy iného typu. Lovci z alpských krajín a sudetských hôr zvykli sprevádzať svoje psy peši, preto aj vyyšľachtili krátkonohé plemená. V Rakúsko-Uhorsku, kde šľachta lovila na koňoch, sa zase uplatnili dlhonohé horské duriče. Aj nórsi, švédski, fínski a poľský chovatelia postupne vytvorili pestrú paletu duričov, pričom vytvorili zdroje zo strednej Európy a z Ruska. Duriče boli špecialitou šľachty a existovali predovšetkým v Európe. Zvláštnym starobylým typom duričov, odvodzovaným od keltských psov sú farbiare, pokojné, inteligentné a vytrvalé psy s vynikajćim čuchom, ktoré nenaháňajú živú zver, ale sledujú krvavú (farebnú) stopu ranených zvierat, starú aj niekoľko hodín.
Zaujatie prácou
Čuchové schopnosti duričov sú fenomenálne. Tieto psy pracujú s neúnavným nasadením. Obyčajne majú dlhe zvesené uši, ktoré orientujúvšetky vzduchové prúdy k ňucháču, takže uĺachčujú vnýmanie pachov. Rovnako aj ich ovysnuté a stále vlhké pysky zachytávajú pachové vnemy. Duriče sú obyčajne vĺudné k deťom a dobre sa znášajú s inými psami. Keďže nie sú natoľko priebojné ako teriéry, ľahko sa stávajú prítulnými spoločníkmi. Výborne cvičiteľné poľovné psy sú najšastnejšie pri práci, keď sledujú stopu líšky alebo aspoň odtlačky labiek psa ktorý im skrížil cestu.
Duriče
-Veľký hrubosrstý vendéesky baset
