Írsky vlkodav
| Základné | údaje |
| Pôvod plemena | Írsko |
| Vznik plemena | starovek, 19. storočie |
| Pôvodné určenie | lov vlkov |
| Terajšie určenie | spoločník |
| Priemerný vek | 11 rokov |
| Iné názvy | Irish Wolfhound |
| Hmotnosť | 40-55 kg |
| Výška | 71-90 cm |
| Štandard FCI | č.160, zariadenie 10.2 |
Pôvodne používali Kelti pri poľovačke na vlky mohutné hrubosrsté psy, ktoré Rimania vyvážali do Talianska a tamojšie obyvateľstvo nimi privádzali do úžasu (ako v roku 393 napísal konzul Q. Aurelius Symmachus svojmu bratovi Faciniovi spolu s poďakovaním za sedem týchto majestátnych zvierat). Plemeno bolo v polovici 19. storočia úspešné obnovené skížením posledných vlkov, škótskych jeleních psov a i. Dnes je vlkodav vďaka svojej prítulnosti a vernosti výborným spološníkom a výkonným strážnym psom. Pre svoju veľkosť je však náročný na priestor, preto nie je vhodný na život v meste.
História plemena
V dnešnom Írsku sa toto ušľachtilé plemeno chovalo najmenej dvetisíc rokov, ale v polovici 17. storočia ho tak ubudlu, že O. Cromwell zakázal vývoz vlkodavov. V roku 1859 sa plemeno považovalo za vyhynuté. O jeho obnovu sa zaslúžil britský kapitán G.A.Graham.
